Organizácia Oxfam Nemecko vypočítala, ako dlho musia jednotlivé časti dodávateľského reťazca pre Lidl pracovať, aby zarobili 4500 eur. Robotníkovi na plantáži v Ekvádore, nazvime ho Miguel, to trvá jeden rok. Zamestnancovi reťazca Lidl to trvá menej ako 8 týždňov. Sven Seidel, riaditeľ Lidl, zarobí túto sumu za 5.5 hodiny a Dieter Schwarz, zakladateľ a vlastník Lidl, iba za 68 sekúnd.

Kvôli vysoko komplexnej štruktúre Lidl sa dá jeho skutočný zisk iba odhadovať. Oxfam Nemecko odhaduje, že ich zisk je okolo 3,5 miliardy eur za finančný rok 2014 - 2015.

Nielen pracovníci plantáží, ale napríklad aj predavačky v obchodných reťazcoch v Európe často nedostávajú za prácu dôstojne zaplatené. Na druhej strane dodávateľského reťazca, medzi ovocinárskymi firmami a reťazcami, ale panuje blahobyt. Myslíme si, že je dôležité baviť sa o nerovnosti, ktorá sa v súčasnom svete stále prehlbuje. Podľa Credit Suisse vlastní dnes 10% najbohatších ľudí planéty 89 % percent svetového bohatstva. Naše počítadlo je tak iba ilustráciou veľmi komplexného problému, ktorému by sme sa mali podľa nášho názoru viac venovať.

Banány sú najpredávanejším ovocím na svete. Nepotrebujú reklamu, každý ich chce. Každý ich chce čo najlacnejšie.

Trópy. Sladkosť. Rýchla a zdravá desiata, ktorú nemusíte zabaliť.Tony toxických chemikálií, mŕtva krajina, mizerné platy, zdravie poškodzujúca práca. Príbeh banánu má aj svoju tienistú stránku.Pojďme ju spolu objaviť!

Každý banán niekto obral alebo zabalil. Aký je život na plantáži?

V pasci

Návšteva kolónie medzi lánmi banánovníkov, kde žijú a pracujú zamestnanci okolitých plantáží a ich rodiny, bola jedným z najdepresívnejších zážitkov našej cesty po Kostarike a Paname. Dedina pôsobila ako úplná pasca, z ktorej sa môžete dostať iba nejakým zázrakom. Tým, ktorí radi tvrdia, že odísť za lepšou prácou je predsa jednoduché, by sa tu možno trochu rozšírili obzory ...

„Horšie už sa mať nemôžem.“

Som na to sama

„Keď ste na deti sama, vaše deti potrebujú čas. Ale pri tejto práci je čas úplne to posledné, čo by sme mali. Pretože keď prídeme o šiestej alebo siedmej večer, sme unavené, už skoro spíme. Vidím svoju dcérku tak hodinu denne. Druhá dcérka ma chce tiež vidieť, ale ja jej hovorím, že sa o nás musím postarať, nemôžem si vyberať medzi vami a prácou, musím to zvládnuť... Už na tejto plantáži pracujem skoro tri roky. A keby som odišla, neviem, čo by som robila medzitým, než by som získala prácu inde, ako by som sa postarala o rodinu, o svoje dcéry? Niekedy dáte prednosť tomu, že budete pokračovať, snažiť sa zlepšiť to kúsok po kúsku, ako to ide. Mzda, ktorú dostanete, nie je dôstojná, ale aspoň sa s tým dá žiť viac-menej normálny život... nie je to spravodlivá odmena, ale je to aspoň nejaká istota.“ (zamestnankyňa plantáže v Kostarike)

"S minimálnou mzdou musíme robiť skutočné zázraky, aby sme vymysleli, ako s tým vyžiť."

Takmer úplná tma

Stretnutie so zamestnancami tejto plantáže, ktorá dodáva ovocie nadnárodnej firme Fyffes, prebiehalo v tme, iba pri sviečkach a svetle z mobilov. Kvôli silnej búrke totiž v polovici Kostariky vypadol prúd. Aj tak by sme vám ale nemohli ukázať tváre ľudí, s ktorými sme hovorili. Neboja sa iba prepustenia z práce, majú strach o svoj život.

„Manažér plantáže nám hovorí: „Keď poletí lietadlo, schovajte sa!“ Lenže na plantáži nie je kam."

Čím viac práce, tým menej peňazí

Celú dobu s nami vtipkoval, zvážnel ale, keď nám popisoval, čo si myslí o svojom zamestnávateľovi, spoločnosti Chiquita. Podľa neho táto firma nevyváža ovocie, ale exportuje krv svojich zamestnancov. Aby ušetrila, znižuje množstvo zamestnancov na plantáži – tí, ktorí ostanú ale tým pádom musia robiť oveľa viac práce. Za rovnakú mzdu, samozrejme.

"Snažíme sa s vedením vyjednať lepšie podmienky, nikto z firmy sa s nami ale nechce stretnúť."

Otrávené ryby

„To, čo sa v Kostarike deje, je veľmi kruté. S extrémne nebezpečnými chemikáliami sa tu nezaobchádza tak, ako by sa malo, a tak znečisťujú vody a zabíjajú ryby i ďalšie zvieratá.

Conter je nematicíd vo forme granúl, ktorý sa kvôli dažďu dostane i tam, kam by nemal. Tu sa dostal až do rieky a zahynuli tu všetky ryby. Keď sa to vo firme dozvedeli, poslali jedného človeka, ktorý má strážiť udržateľnosť produkcie, aby ich vylovil a odniesol. A on to urobil a nič nepovedal.

Keď sa tá udalosť s otrávenými rybami stala, nahlásil som to. Od tej doby sa ku mne vedenie plantáže chová nepriateľsky. Ale ja budem pokračovať a akonáhle sa niečo ďalšie objaví, nebudem mlčať. Prenasledujú nás za to, že hovoríme pravdu. Oni to totiž vidia úplne opačne, zlé je pro nich dobré." (odborár a zamestnaniec plantáže, Kostarika)

"Aj keď vás z chemikálií bolí hlava, musíte ďalej pracovať. Podľa nich to totiž iba predstierate."

Tehotné tu vidia neradi

Andrea sa usmievala po celú dobu nášho rozhovoru, aj keď o svojej práci hovorila hrozné veci. Keď vstúpila do odborov, jej partnera kvôli tomu z tej istej plantáže prepustili. A ako tehotná niekoľko dní pracovala s nebezpečnými chemikáliami, pretože sa bála, že dostane vyhadzov, keď odmietne. 

„Všetci tu majú strach, takže v odboroch som na našej plantáži jediná."

Monokultúra a nebezpečné pesticídy sú hrozbou pre životné prostredie.

Banány sú po bavlne druhou najviac chemicky ošetrovanou plodinou na svete.

Čo pesticídy spôsobujú?

Toxické zlúčeniny používané na plantážach sú extrémne škodlivé pre ľudské zdravie. Ale stále je tu možnosť ušetriť peniaze za ochranné pomôcky pre zamestnancov, tak to spoločnosti robia.

Banány sú často v akcii a za lacno. Vysokú cenu za nás platí niekto iný.

Supermarkety vedia, že spotrebitelia si väčšinou pamätajú cenu za kilo banánov a tak ich predávajú veľmi lacno. Nízka cena priťahuje zákazníkov dychtivých po tovare v zľave.

Jablká, lokálne európske ovocie, je v priemere o štvrtinu drahšie ako banány. Hoci sú sem banány prepravované cez pól sveta!

Rapídne rastúce náklady na produkciu a na život

Ľudia aj životné prostredie trpia z tlaku na znižovanie nákladov

Neustále príliš nízke ceny v obchodoch.

Banány v akci

Kto dostane koľko z predajnej ceny banánov?

Presuňte myšou každý článok banánového dodávateľského reťazca k percentám – podľa toho, koľko podľa vás dostane z predajnej ceny v obchode. A nakoniec si nechajte prezradiť správne riešenie!

Robotník
Majiteľ plantáže
Supermarket
Exportér
Importér
Clo
Dozrievacie sklady
Kolik komu připadne z prodejní ceny banánu?
Kolik komu připadne z prodejní ceny banánu?
  • 41%
  • 7%
  • 18,8%
  • 4,3%
  • 10,6%
  • 13,1%
  • 5,2%

Stačilo by pár percent naviac a život na plantáži by mohol byť jednoduchší.

Žiť tu je stále drahšie

V Paname sme videli dlhé rady na jedlo, ktoré ľuďom rozdáva miestna vláda, pretože ceny v obchodoch sú nad ich možnosti. Šlo o základné potraviny, vrecia s ryžou a fazuľou. Zaobstarať si čerstvé, zdravé a výživné jedlo je pre veľkú časť obyvateľov Panamy i Kostariky problém. A čo nás najviac prekvapilo? Aj sem sa vozí cibuľa a mrkva z Holandska, rovnako ako k nám. Zelenina – cestovateľka.

„Keď si chudobný, musíš jesť to, na čo ti vystačia peniaze."

Za hranicami

„Mám štyri deti, v Nikarague tri a tu jedno. Najstaršia dcéra má štrnásť rokov, potom je jedenásťročný chlapec a ďalšia dcéra, osemročná. Ten najmenší, čo ho mám tu, ten má rok, narodil sa tu.

V Nikarague je to iné, nie je tam práca... prišli sme sem hľadať zamestnanie a lepší život, tak by som to povedala. A oni nás za to napadajú, že sme z Nikaraguy, pýtajú sa, prečo sme tu a chcú nám ublížiť.

Do práce odchádzame o piatej ráno a vraciame sa niekedy neskoro, o šiestej, siedmej. A za to dostaneme nejakých desať alebo dvanásť tisíc colónov. Časť peňazí posielam do Nikaraguy, môjmu otcovi. A na jedlo potrebujeme tak štyridsať tisíc colónov na týždeň.“ (pracovnička, Kostarika)

"Pokud zaplatím nájem, nemám peníze na jídlo."

Nechceme toho veľa

S pracovníkmi firmy, ktorá dodáva banány spoločnosti Fyffes, sme sa bavili na dvore ich veľmi skromného domu. Keď sme nakukli dovnútra, nebolo toho veľa k videniu, bol takmer prázdny. Miestni toho totiž veľa nemajú.

Nepáčili sme sa miestnym psom, ktorí štekali tak, že sme si skoro nerozumeli. A asi ani opiciam odpočívajúcim vysoko vo vetvách stromov. Možno na nahrávke rozoznáte ich zvláštne mručanie.

"Pokiaľ požadujete, aby vám zaplatili to, čo ste odpracovali, vyhodia vás."

Kto má v banánovom svete najväčšiu moc?

V mnohých krajinách dnes dominujú väčšine trhu s potravinami maloobchodné reťazce. Majú tak veľmi silnú pozíciu.

V skutočnosti fungujú supermarkety ako “vrátnici”, neustále strážiaci a kontrolujúci naše nákupné košíky. Oni rozhodujú, ktorý z dodávateľov dostane príležitosť dodať svoj Tovar zákazníkom. Taká dôležitá rola sa dá zneužívať a supermarket to aj robia.

Často tlačia dodávateľov do veľmi nevýhodných obchodných podmienok, prenášajú na nich obchodné riziká a nútia ich k predaju za extrémne nízke ceny.

Kdo má v banánovém světě největší moc?

Tlak na nižšie ceny sa prenáša celým dodávateľským reťazcom až na jeho úplný začiatok. Malí farmári a zamestnanci, najslabší článok s najmenšou kúpnou silou, trpia najviac.

Predtým bol banánový priemysel ovládaný iba niekoľkými ovocinárskymi spoločnosťami. V posledných rokoch však začali byť nahrádzané dôležitejšími hráčmi - supermarketmi. Tie nakupujú stále častejšie priamo v producentských krajinách.

Slovenský trh ovládajú s prevahou dva supermarketové reťazce patriace pod spoločného vlastníka – Lidl a Kaufland. Aj ostatné supermarkety na Slovensku sa vo veľkej miere podieľajú na predaji potravín, ktoré jeme – nakupuje v nich viac ako polovica Slovákov. Preto je predaj prostredníctvom supermarketov pre väčšinu producentov potravín kľúčový.

Príbehy z plantáží môžu byť aj iné.

Existujú miesta, kde funguje banánový biznis inak, než ako ste videli v predchádzajúcich kapitolách. Hlavnými postavami tej pozitívnejšej časti banánového príbehu sú certifikačné systémy, nezávislé odbory a miestne úrady.

Rozmetať pochyby

  • Jednou z najuznávanejších záruk etického pôvodu výrobkov je certifikácia Fairtrade. Certifikovaný tovar označuje modrozelené logo, ktoré v obchode ľahko spoznáte. Silnou stránkou Fairtrade je pevná minimálna výkupná cena produktov a vyplácanie sociálnej prémie.
  • Banány sú vlajkovou loďou certifikácie Fairtrade, jedným z najúspešnejších produktov popri káve alebo kakau. Certifikované sú ako plantáže, tak družstvá – organizácie združujúce drobných pestovateľov. Veľká časť fairtradových banánov sa pyšní i certifikátom „bio“. Pozor, nejde o to isté! Štandardy Fairtrade sú v ochrane prírody stručnejšie ako bio.
  • Súčasťou pravidiel Fairtrade je snaha o čo najnižšiu spotrebu chemikálií: farmári napríklad vysievajú drobné rastlinky, ktoré pokryjú pôdu na plantáži, konkurujú burine a zlepšujú úrodnosť. Vďaka takým pomocníkom je aj treba oveľa menej herbicídov. Najnebezpečnejšie druhy pesticídov sú vo Fairtrade zakázané.
  • Medzi základné princípy Fairtrade patrí aj zákaz detskej práce a nútenej (otrockej) práce, demokratické riadenie a rovnoprávnosť. Chrániť práva menšín a dávať viac priestoru ženám, tak aby mohli uplatniť svoje schopnosti je tiež dôležitý rys Fairtrade. Na fotke sa usmieva Colette Corenald, účtovníčka z fairtradového družstva Coobana.
  • Pestovateľské družstvá i plantáže dostávajú za každú škatuľu banánov 1 dolár naviac. Ide o sociálnu prémiu, ktorú môžu investovať do podpory svojej produkcie či rozvoja svojej komunity. Záleží na tom, ako sa dohodnú, pretože o využití prémie sa rozhoduje demokraticky. Na fotke je jeden zo zakladateľov družstva COOBANA, Santiago Castillo Morales.
  • V panamskom družstve Coobana napríklad vďaka sociálnemu príplatku kúpili ľuďom z okolia zásobníky na vodu, pretože tá z miestnej studne bola špinavá. V dedine, kde donedávna všetci chodili na spoločnú latrínu, dostala z prémie každá rodina peniaze na vlastnú kúpeľňu a toaletu. Doňa Carmen si ju celú vyzdobila čipkami!
  • Družstvo tiež prispieva svojim členom a zamestnancom na stavbu, alebo opravu domov a dáva ľuďom z mestečka pozemky, aby si na nich mohli postaviť vlastné bývanie.
  • Coobana z prémie vybudovala i dva obchody, v ktorých predáva základné potraviny za nižšie ceny, než sú v miestnych predajniach bežné. Jedlo je totiž v Paname v porovnaní s platmi dosť drahé a mnoho rodín si nemôže dovoliť kupovať dostatočne výživnú stravu. Za kasou družstevného obchodu stretnete Adaliu Baker Smith.
  • Časť prémie tradične putuje na podporu vzdelávania. V Coobaně dávajú štipendiá všetkým, ktorí majú dobré známky a chcú študovať. V iných družstvách postavia školu alebo zaplatia učiteľa – podľa toho, čo je práve v okolí treba.
  • Ochrana zdravia je základ, a tak pracovníkov z certifikovanej plantáže spoznáte na prvý pohlaď: podľa gumených rukavíc, záster a ďalších pomôcok. Zamestnanci fairtradových prevádzok musia dostávať aspoň minimálnu mzdu podľa zákona alebo priemernú mzdu v rovnakom obore v danej oblasti – záleží na tom, ktorá suma je vyššia.
  • Okrem certifikácie Fairtrade existuje aj starší, tradičný fairtradový systém, do ktorého sú zapojené spoločnosti obchodujúce zo 100 % s fairtradovým tovarom. Dodržovanie princípov fair trade garantuje ich členstvo v Svetovej fairtradovej organizácii. Na fotke rozdeľuje účtovník z tradičného ekvádorského družstva UROCAL výplatu farmárom.
  • Certifikačných systémov existuje toľko, že sú z toho spotrebitelia často dosť zmätení. Pri banánoch sa napríklad často stretnete s logom zelenej žabky, ktorá kváka za certifikáciu Rainforest Alliance. Štandardy RA sú ale niekedy nejasné alebo ťažko overiteľné a slabým miestom je kontrola ich dodržovania a nedostatok nezávislosti.
  • Pracovné podmienky na plantážach môžu zlepšiť i slobodné a nezávislé odbory. Ľudia z exportných krajín často nemajú tušenie, aké sú vlastne ich práva alebo koľko napríklad majú za svoju prácu dostať zaplatené. Na fotke vám jeden z odborárov ukazuje rozdiely medzi vyplatenou mzdou a čiastkou, ktorú by mal človek dostať podľa zákona.
  • “Odbory sú dôležité a potrebné preto, aby zo zárobku firiem zostala nejaká časť aj na zamestnancov plantáží. Aby mali lepší plat, lepšiu životnú úroveň, boli zdravší, mali dôstojnejšie bývanie, mohli sa vzdelávať alebo niekedy odpočívať. Jednoducho aby mali trochu farebnejší život, pretože často žijú vo veľmi nedôstojných podmienkach.“ (Didier Leiton Valverde, odborová organizácia SITRAP, Kostarika)
  • Dôležitú úlohu môže hrať aj štátna správa, pokiaľ to ale myslí s ochranou práv farmárov a zamestnancov naozaj vážne. V Ekvádore vláda napríklad zaviedla minimálnu výkupnú cenu za krabicu banánov a dodržovanie pravidiel si vynucuje kontrolami a vysokými pokutami. V Paname zase nie sú neobvyklé návštevy z Ministerstva práce, ktoré kontrolujú, či majú zamestnanci všetky ochranné pomôcky.

Banánové krajiny stoja za preskúmanie.

PERU

Veľká väčšina banánov z Peru je certifikovaná ako bio. Peruánci sú schopný pestovať v bio-kvalite vďaka svojim geografickým podmienkam. Oblasť pestovania je obkolesená horami, takže sa pestovatelia nemusia až tak obávať škodcov a chorôb.

EKVÁDOR

Ekvádor je najväčším vývozcom banánov na svete. Miestna vláda stanovila oficiálnu minimálnu cenu za krabicu banánov, aby farmárov ochránila proti výkyvom na trhu a tlaku zo strany nákupcov, a takisto sa snaží zabezpečiť, že minimálna mzda je dôstojná.

KOLUMBIA

Krajina patrí k piatim najväčším vývozcom na svete. Odbory sú tradične veľmi silné, s mnohými členmi. Ale byť v Kolumbii členom odborov znamená aj byť pod neustálou hrozbou násilia a vraždy.

GUATEMALA

V Guatemale sa banány pestujú v regióne Izabal na pobreží Karibiku a na opačnej strane krajiny, na pobreží Tichého oceána. Pacifická strana je veľmi problematická, lebo tu nefungujú odbory kvôli násiliu, hrozbám, únosom a vraždám odborárov. Aj odborári na karibskej strane čelia násiliu, ale na druhej strane boli schopní vyjednať si u zamestnávateľov dobré pracovné podmienky.

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA

Banány sú druhou najdôležitejšou vývoznou plodinou v Dominikánskej republike a väčšina produkcie je bio. Dve-tretiny zamestnancov sú imigranti zo susedného Haiti a ich životné a pracovné podmienky sú skutočne alarmujúce. Niektorí z nich sú v krajine nelegálne, ale proces legalizácie začal v roku 2015 a potrebné dokumenty sú zaobstarávané postupne.

FILIPÍNY

Filipíny sú druhým najväčším vývozcom banánov na svete, ale zameriavajú sa primárne na ázijský trh. Vývoz banánov tvorí zhruba štvrtinu produkcie, zvyšok zjedia samotní Filipínci.

POBŘEŽIE SLONOVINY

Vývoz banánov z afrických krajín neustále rastie, podmienky na plantážach však ostávajú zlé. Pracovná doba je veľmi dlhá a mzdy sú mizerné, rovnako ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. V roku 2015 na Pobreží Slonoviny vznikla únia 4 pracovných organizácií.

KAMERUN

Vývoz banánov z afrických krajín neustále rastie, podmienky na plantážach však ostávajú zlé. Pracovná doba je veľmi dlhá, mzdy sú mizerné, rovnako ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. V roku 2013 sa však na plantážach najväčšej miestnej vývoznej spoločnosti sformovali odbory.

UGANDA

Uganda je teraz tesne za Indiou, kde sa pestuje väčšina svetovej produkcie banánov. Toto ovocie tvorí základ miestnej stravy a Uganďania zjedia denne až kilo banánov! Ale sú to najmä slané druhy, ktoré pripomínajú naše zemiaky.

NÁVETRNÉ OSTROVY

Na Náveterných ostrovoch sa dnes pestuje viac ako 85% banánov v systéme Fairtrade. Vďaka tejto certifikácii sú miestni pestovatelia z asociácie Windward Island Farmers Association (WINFA) schopní prekonať náročné obdobie po devastačných prírodných katastrofách v posledných rokoch – vrátane hurikánov spojených s klimatickou zmenou.

MADEIRA

Autonómna ostrovná oblasť Madeiry a Azorských ostrovov zásobuje svoju materskú pevninskú krajinu skvelými banánmi. A Portugalci uprednostňujú svoje ovocie, hoci sú to zvyčajne drahšie banány ako tie z Latinskej Ameriky.

VEĽKÁ BRITÁNIA

Briti jedia najviac banánov v Európe, takmer 18 kg na osobu ročne! Ale veľa sa zje aj v Škandinávii. Ceny banánov vo Veľkej Británii sú nanešťastie veľmi nízke kvôli cenovej vojne medzi supermarketmi.

INDIE

Najviac druhov banánov na svete nájdete v Indii, viac ako 670 domestifikovaných a divých odrôd!

GUADALOUPE A MARTINIK

Od roku 1920 sú najdôležitejšími dodávateľmi banánov do Francúzska ostrovy Guadalupe a Martinik, oba zámorské časti Francúzska. Aj dnes pokrýva ich vývoz až 30% francúzskej spotreby banánov.

ESTÓNSKO

Podľa dát Európskej komisie z roku 2014 je estónsky maloobchodný trh najkoncentrovanejší v Európe. Päť najväčších maloobchodných skupín kontroluje 76% trhu s potravinami. Rumunsko a Bulharsko, naopak, majú najmenej koncentrovaný trh.

ŠVAJČIARSKOO - Ženeva

Clo na dovoz banánov do EÚ bolo dôvodom zdĺhavej debaty medzi USA a EÚ, často nazývanej „banánové vojny“, ktoré boli ukončené Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a následnou Ženevskou konvenciou v roku 2010, podľa ktorej bude clo postupne redukované na 114 € za tonu v roku 2019.

KANÁRSKE OSTROVY

Kanárske ostrovy dodávajú banány najmä na španielsku pevninu. Španieli zjedia 55% banánov vyprodukovaných v krajinách EÚ, najmä z Kanárskych ostrovov. V roku 1888 priplávala prvá dodávka banánov odrody Cavendish z Kanárskych ostrovov do Veľkej Británie, kde ich kúpil Thomas Fyffe (založil spoločnosť Fyffes, jednu z najväčších na predaj najmä banánov).

NEMECKO

Lidl, spolu so svojou sesterskou spoločnosťou Kaufland, tu majú svoje sídlo. Lidl má obchody v 26 krajinách a s ročným predajom približne 79,3 miliardy eur je štvrtou najväčšou maloobchodnou spoločnosťou na svete a prvou v Európe.

OCEÁN

Kedysi sa banány prepravovali iba loďami, ktoré museli byť naplnené na maximum. Dnes sa používajú chladené kontajnery, ktoré dávajú spoločnostiam väčšiu flexibilitu na trhu, pretože teraz sú schopné naložiť iba toľko ovocia, koľko potrebujú.

Táto mapa je skreslená!

Kvôli technickým obmedzeniam využívame klasické Mercatorovo zobrazenie, ktoré je ale skreslené - mapa sveta totiž zobrazuje krajiny bližšie k pólom proporcionálne väčšie ako krajiny v blízkosti rovníka. Európa tak vo výsledku vyzerá väčšia, ako v skutočnosti je. Lepšie je využívať mapu v Gall-Petersovom zobrazení, ktoré na rozdiel od Mercatorovho zachováva plošné proporcie medzi zobrazenými územiami.

Rozšírte si obzory tu!

Zapojte sa aj vy!

A čo ja s tým môžem urobiť?

Ovocinárske spoločnosti a obchodné reťazce sa budú chovať zodpovednejšie len v prípade, že pocítia silný signál od spotrebiteľov, ktorým záleží na pôvode tovaru v ich nákupnom košíku.

Buďte jedným z nich! 

Podporujte fair trade

Fair trade je podľa nás v súčasnosti najlepšou zárukou etického pôvodu výrobkov. Podporovať ho ale nemusíte len vo chvíli, keď sa v obchode rozhodujete o svojom nákupe.

Více o fairtrade

Prispejte na činnosť odborov v Latinskej Amerike

Naši britskí kolegovia z organizácie Banana Link, vedú už niekoľko rokov úspešný program Union to Union na podporu odborov v Latinskej Amerike a Afrike. A ide im to skvele!

Na program môžete prispieť tu.

Sledujte, čo robíme

Sme online, ako dnes všetci. Radi vám budeme prinášať inspirácie pre udržateľnejšie a zodpovednejšie nákupy a život. A vaše lajky a komentáre nás tešia a pomáhajú nám pokračovať v našej práci.

Facebook Živica: http://www.facebook.com/EkoporadnaCEEVZivica

Kto sme?

Táto stránka bola vytvorená ako súčasť medzinárodnej kampane Make Fruit Fair!, ktorá bojuje za férovejší a trvalo udržateľnejší spôsob obchodu s banánmi a iným ovocím.

V SR sa kampaň volá Za férové ovocie! a koordinuje ju CEEV Živica. Budeme veľmi radi, ak sa o nás budete chcieť dozvedieť viac! Napíšte nám na jezekova@zivica.sk alebo zavolajte na +421252962929 .

Autormi obsahu sú Jakub Freiwald, Stanislav Komínek, Pavla Kotíková a Barbora Trojak z Českej Republiky. Väčšina fotografií a záberov bola získaná v Kostarike a Paname v júly a auguste 2016. Obsah webu môžete voľne šíriť, ale iba pre nekomerčné účely a s uvedením zdroja (CC-BY-NC).

Zoznam informačných zdrojov: